V predmetnom príspevku autor analyzuje historické obdobie právnej úpravy registra trestov do roku 1960. Pozornosť venuje celému rozsahu tejto právnej úpravy od roku 1922, spolu piatim základným právnym normám upravujúcim túto problematiku. Zohľadňuje aj ďalšie súvisiace zákony, najmä trestné zákony, trestné poriadky, zákony o priestupkoch, zákony o prokuratúre tohto obdobia, ako aj ďalšie historické súvislosti, vrátane ideologických, spojených s budovaním socializmu.

Tento článok sa bude snažiť reflektovať práve tú stránku veci, ktorá nenašla oporu v teórii danej problematiky, ba čo viac, uvažovanie polície a ich postup nebol úplne v súlade s platným právom ako ani s kľúčovou judikatúrou. Cieľom príspevku však nie je vyjadriť kritiku, ale poukázať na problematiku zanedbania povinnej výživy voči plnoletým deťom vychádzajúc z môjho právneho názoru a z komparácie teórie a praxe a poskytnúť tak transparentnejší a praktickejší prehľad v širšom rozpätí než aké garantujú relevantné právne predpisy, ako aj ponúknuť možné smerovanie de lege ferenda.

Právnu zodpovednosť a ukladanie sankcií za jej porušenie môžeme bezpochyby zaradiť medzi základné a zároveň najstaršie právne inštitúty. Či už hovoríme o správnom trestaní alebo o trestaní súdnom, oba systémy spadajú do oblasti verejnoprávneho postihu za deliktuálne správanie, z čoho je pochopiteľné, že hoci sa v ich prípade nedá hovoriť o jednoznačných pravidlách vzájomného pôsobenia, musí medzi „správnym konaním trestným“ a trestným konaním existovať vzájomný vzťah. V článku sa autor snaží tento vzťah preukázať z hľadiska vývoja oboch systémov verejnoprávneho postihu a taktiež porovnaním z hľadiska vymedzenia vybraných pojmov a inštitútov spájajúcich sa s týmito systémami, pričom sa venuje aj oblasti zásad a princípov, ktorých vyžarovanie presahuje celým právnym poriadkom.